| Apr | MAY | Jun |
| 25 | ||
| 2012 | 2013 | 2014 |
COLLECTED BY
Collection: Wide Crawl started April 2013
Filozofia mysle je vetva modernej analytickej filozofie, ktorej predmetom výskumu je povaha mysle, mentálnych javov a reprezentácií, mentálnych funkcií, mentálnych vlastností, tiež fenomén vedomia a obzvlášť vzťah mysle či vedomia k fyzickému telu resp. mozgu. A práve tzv. psychofyzický problém ako problém vzťahu mysle (prípadne duše) a tela je ústrednou otázkou, hoci zaiste sa riešia aj iné otázky, ktoré sa týkajú povahy mysle, pričom vzťah k mozgu nie je vôbec v popredí.
Filozofia mysle často spolupracuje s kognitívnymi vedami, ba až natoľko, že sa niekedy profiluje na rozhraní filozofie a špeciálnych vied, akými sú psychológia, neurobiológiaaneurológia, neuropsychiatria, veda o informačných systémochapočítačoch, lingvistika, antropológia a podobne. Hoci filozofia mysle je samostatnou bádateľskou disciplínou, je nesporné, že je pri svojom výskume odkázaná na výsledky kognitívnych vied, pretože práve špeciálne vedy o ľudskom mozgu, nervovej sústave, ľudskej psychike, modelovaní neurónových sietí v nadväznosti na informačné interaktívne siete poskytujú nepostrádateľné poznatky o samotnej dynamike ľudskej mysle. Tento široký priestor, akým disponujú kognitívne vedy, je následne zároveň priestorom pre filozofickú reflexiu a diskusiu.
Filozofiu mysle možno charakterizovať prinajmenej trojako. V najvšeobecnejšom zmysle slova je to reflexia kohokoľvek o existencii subjektívnej skúsenosti v podobe presvedčení, želaní či túžob na základe snahy odhaliť povahu „sféry vnútorného“ napriek jej jedinečnosti a úzkej privátnosti. Následne v užšom zmysle ide o systematický výklad povahy, mechanizmov a schopností ľudskej mysle. Vtedy sa už bádateľ či mysliteľ usiluje dosiahnuť konkrétne výsledky nielen pre seba a pre svoj osobný záujem, ale ide o činnosť s filozofickou perspektívou. Napokon v najužšom zmysle slova je filozofia mysle filozofickou disciplínou, ktorá svoj najväčší rozmach dosiahla v prostredí anglo-americkej filozofie 20. storočia. Základnými problémami filozofie mysle ako filozofickej disciplíny sú
Psychofyzický problém však naďalej zostáva centrálnou problematikou, pričom jeho možné riešenia mnohokrát osvetľujú aj iné problémy – okrem vyššie spomenutých trebárs aj mentálnu kauzalitu, problém Ja, racionalitu, slobodu vôle, sebapoznanie a podobne. Každopádne sa filozofia mysle snaží objasniť večné otázky ako „Kto som ja? Čo je myseľ (psyché, duša, rozum, vedomie)? Aký je jej vzťah k vonkajšiemu svetu? Prežije zánik fyzikálneho tela? Majú myseľ aj iné veci či živočíchy? Aký je vzťah mysle (duše) a mozgu? Ako môže agregácia miliónov neurónov vyvolať subjektívne uvedomovanie? Aký je vzťah medzi jazykom a objektami sveta? Môžu počítače myslieť? Je duša metaforou? Prečo disponujeme myšlienkami, vierami, bolesťami? Aké je to byť človekom?“
Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filozofia_mysle&oldid=5275446“ Kategória: ●Filozofia mysle Skryté kategórie: ●Najlepšie články po nemecky ●Najlepšie články po anglicky
